Záchrana podniku v čase koronavírusu

Autor: Veronika Puškár Škodová | 31.3.2020 o 8:10 | (upravené 31.3.2020 o 8:16) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  626x

Zhrnuté aktuálne právne a ekonomické možnosti pre podnikanie v čase koronavírusu. Najdete v ňom tipy ako riešiť problém, v prípade, že by aj u Vás nastal v dôsledku koronavírusu a krízy ním spôsobenej.

Na Slovensku, tak ako aj po celkom svete, sa rýchlo šíri koronavírus SARS-CoV-2, čo prinútilo viaceré vlády vrátane tej slovenskej pristúpiť k radikálnym opatreniam. Pozitívnym dopadom prijatých opatrení je zníženie rýchlosti šírenia vírusu. Negatívna stránka sa týka predovšetkým ekonomiky a podnikania. Odhady a prognózy analytikov predpovedajú výrazné zhoršenie rastu HDP a prepad slovenskej ekonomiky. Podľa prognózy NBS môžeme počítať s prepadom HDP v roku 2020 na úrovni -1,4% až -9,4% (zdroj: https://www.nbs.sk/). Aktuálne sa však neočakáva, že by malo ísť o dlhodobú recesiu, ale skôr o dočasnú situáciu, po ktorej sa očakáva opätovný rast ekonomiky. Otázka teda znie, ako môžu podniky zachovať svoju prevádzku v čase, kedy nemajú odbyt a ekonomika reálne nefunguje? Veľmi dôležité pre udržanie podniku bude určite minimalizácia nákladov, hlavne počas obdobia nízkych príjmov. Poďme sa preto pozrieť na najväčšie nákladové položky podniku a spôsoby ako ich v čase pandémie čo možno najviac znížiť.

Zamestnanci

Významnú nákladovú položkou väčšiny podnikov predstavujú náklady na zamestnancov. V aktuálnej situácii mnohé podniky nemôžu poskytovať produkty a služby, či už v dôsledku absentujúceho dopytu alebo nariadeniu Úradu verejného zdravotníctva. V prípade, že je prevádzka zatvorená a zamestnávateľ nemá možnosť prideľovať svojim zamestnancom prácu v zmysle pracovnej zmluvy ide o prekážku na strane zamestnávateľa podľa ust. § 142 Zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce). V danom prípade má zamestnávateľ povinnosť hradiť zamestnancovi 100% jeho priemerného zárobku. Uvedené náklady čiastočne ide vyriešiť vláda prijatým opatrením, v zmysle ktorého bude štát preplácať 80% platu zamestnanca firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté. Súčasťou platby má byť aj daň a odvody za zamestnanca. Tento príspevok má mať podľa prvých informácií stanovený maximálny limit a spoločnosť musí splniť určité podmienky na jeho získanie.

Vláda zároveň navrhuje aj opatrenie, ktorým prispeje určitou sumou na zamestnanca podľa percentuálneho poklesu tržieb pre podniky, ktoré síce nemusia byť uzavreté, ale v dôsledku pandémie stratili značnú časť tržieb, pričom pri poklese tržieb o viac ako 20% je príspevok 180 Eur na zamestnanca, pri poklese tržieb o viac ako 40% je príspevok 300 Eur na zamestnanca, pri poklese tržieb o viac ako 60% je príspevok 420 Eur na zamestnanca a pri poklese tržieb o viac ako 80% je príspevok 540 Eur na zamestnanca. Tieto opatrenia sú určite vítanou pomocou pre podnikateľov, aké sú však ďalšie možnosti, ktoré spoločnosti majú na zníženie mzdových nákladov?

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ nemôže v zmysle aktuálnej právnej úpravy znížiť výšku základnej mzdy zamestnancov. Čo spoločnosť môže urobiť, a tak aspoň čiastočne znížiť náklady, je zníženie pohyblivej zložky mzdy: bonusov, odmien a iných benefitov, ktoré nie sú garantované v pracovnej zmluve. Na to, aby bolo možné znížiť základnú mzdu zamestnancom, je potrebné uzatvoriť dodatok k pracovným zmluvám jednotlivých zamestnancov. Dodatkom k pracovnej zmluve môže spoločnosť taktiež skrátiť pracovný čas, ktorý zároveň nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni, čím rovnako ušetrí náklady na mzdy, nakoľko zamestnancovi v danom prípade patrí mzda zodpovedajúca kratšiemu pracovnému času. Bude preto veľmi záležať na vzájomnej komunikácii vedenia spoločnosti a zamestnancov, nakoľko zamestnávateľ nemôže donútiť svojich zamestnancov k podpisu takejto dohody. Z pohľadu zamestnanca je však vhodné si uvedomiť, že dočasné zníženie platu na prekonanie obdobia pandémie je pre niektorých určite výhodnejšie ako úplná strata zamestnania spôsobená krachom zamestnávateľa.

Prevažne pre väčšie spoločnosti existuje aj možnosť uzatvorenia písomnej dohody so zástupcami zamestnancov, v ktorej vymedzí vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu. Ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku (v zmysle § 142 ods. 4 Zákonníka práce). Dohoda nemôže  byť nahradená rozhodnutím zamestnávateľa tak ako v predchádzajúcom prípade, preto aj tu musí nájsť zamestnávateľ spoločnú reč so zástupcami zamestnancov.

 A čo živnostníci, ktorí podnikom dodávajú produkty a služby? Pri živnostníkoch veľmi závisí na obsahu zmluvy medzi živnostníkom a daným podnikom. Zníženie zmluvne dohodnutej odmeny je rovnako možné iba prostredníctvom dodatku. Iná je situácia v prípade, že v zmluve nie je uvedená povinnosť prideľovať živnostníkovi prácu v určitom rozsahu, kedy podnik nie je povinný prideľovať živnostníkovi prácu, a teda ani platiť odmenu.

Má zamestnávateľ možnosť nariadiť zamestnancovi dovolenku zo dňa na deň? Odpoveď znie nie. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca (v zmysle § 111 Zákonníka práce). Aj v uvedenom prípade teda platí, že ak zamestnávateľ potrebuje konať rýchlo, tak je to možné len v súčinnosti so samotnými zamestnancami.

A čo ak je zamestnanec v izolácii alebo má nariadenú karanténu? V takomto prípade prijala vláda opatrenie, v zmysle ktorého bude Sociálna poisťovňa vyplácať nárok na nemocenské pri karanténe alebo povinnej izolácii už od prvého dňa vo výške 55% vymeriavacieho základu. Jedná sa teda o určité zníženie bremena zamestnávateľa, nakoľko podľa pôvodnej úpravy hradil do 10 dňa náhradu príjmu práve zamestnávateľ.

V prípade, že situácia je neúnosná a spoločnosť nie je schopná zabezpečiť fungovanie a pridelenie práce všetkým zamestnancom, je tu vždy aj možnosť prepustenia zamestnancov. Hromadné prepúšťanie môže však prebiehať len za určitých podmienok stanovených v zákone. Je potrebné poznamenať, že tento proces je časovo náročný. Zamestnanci sú v podnikaní zároveň často tou najhodnotnejšou zložkou, preto by spoločnosti mali k prepúšťaniu pristúpiť až po dôkladnom zvážení tohto kroku. Vláda Slovenskej republiky sa tak isto snaží zabrániť hromadnému prepúšťaniu zamestnancov v spoločnostiach, preto prijala novelu, ktorej cieľom je podporiť zamestnávateľov, ktorí udržia pracovnej miesta.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytnúť príspevok na podporu udržania pracovných miest zamestnávateľovi, ktorý najmenej tri mesiace pred podaním žiadosti o poskytnutie príspevku udržal pracovné miesta aj v prípade pretrvávajúcich vážnych prevádzkových dôvodov vymedzených v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov, na základe ktorých po dohode s úradom na prechodné obdobie obmedzí svoju prevádzkovú činnosť tak, že nebude zamestnancom prideľovať prácu v rozsahu najmenej
6 % a najviac 40 % ustanoveného týždenného pracovného času. Mesačná výška príspevku je 50 % z náhrady mzdy poskytnutej zamestnancovi, najviac 60 % z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje. Príspevok sa poskytuje najviac počas 12 mesiacov. Príspevok sa poskytuje za dni, v ktorých bola zamestnancovi poskytnutá náhrada mzdy, v úhrne najviac za 120 dní, ak bola dohoda o poskytnutí príspevku uzatvorená na obdobie 12 mesiacov. Ak bola dohoda o poskytnutí príspevku uzatvorená na kratšie obdobie ako 12 mesiacov, úhrn počtu dní, za ktoré sa poskytne príspevok, sa pomerne kráti. (v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z., Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Dane a odvody

Ďalšiu významnú nákladovú položku spoločností tvoria náklady na dane a odvody. V danej oblasti sa štát taktiež snaží pomôcť podnikateľom, predovšetkým odkladom povinnosti úhrady týchto platieb. V oblasti dani z príjmu prijala Vláda Slovenskej republiky opatrenie, ktorým upustila od sankcií za neskoré podanie daňového priznania a odvedenia dane v prípade, ak daňovník daňové priznanie podá a daň zaplatí do 30. júna 2020. Tento odklad síce nemusí daňovému úradu nijako oznamovať. Aj napriek tomu daňoví poradcovia radia oznámiť daňovému úradu odklad daňového priznania, čím si ušetria prípadné problémy v budúcnosti.

Nakoľko v aktuálnej právnej úprave nebola možnosť odkladu odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne oznámila Vláda Slovenskej republiky odklad platby odvodov za zamestnávateľa pri poklese tržieb o viac ako 40%. Na odloženie povinných platieb je zamerané aj ďalšie opatrenie, ktoré hovorí o odklade preddavkov dane z príjmu pri poklese tržieb o viac ako 40%. Spoločnosti, ktorých tržby poklesli o viac ako 40% majú v zmysle opatrenia možnosť odložiť platby odvodov a preddavkov na daň na budúce obdobia, čo môže výrazne pomôcť pri snahe o stabilizáciu cash-flow.

Vláda zároveň oznámila ešte jedno opatrenie týkajúce sa daní a to možnosť započítania si doteraz neuplatnenej straty od r. 2014 vrátane.  A čo s daňou s pridanej hodnoty? Ak spoločnosť nemá v dôsledku pandémie aktuálne dostatok finančných prostriedkov na úhradu DPH, môže požiadať o odpustenie zmeškania zo závažných dôvodov. Finančná správa bude prihliadať na odôvodnenú žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty na zaplatenie DPH. Žiadosť je potrebné podať najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania. Druhou možnosťou je podať návrh na odklad platenia daňového nedoplatku alebo platenia daňového nedoplatku v splátkach v zmysle ust. § 57 Zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok) (https://www.financnasprava.sk/sk/infoservis/koronavirus-opatrenia). Povolenie odkladu platenia daňového nedoplatku alebo povolenie platenia daňového nedoplatku v splátkach je viazané na splnenie podmienok uvedených v § 57 Daňového poriadku a na zaplatenie správneho poplatku. Správny poplatok sa v aktuálnej situácii neplatí z dôvodu živelnej pohromy. Podľa aktuálneho vyjadrenia pripravuje Finančná správa v spolupráci s Ministerstvom financií SR zmenu legislatívy tak, aby sa žiadne sankcie za zmeškanie lehoty na podanie daňového priznania a na uhradenie dane v tejto situácii neukladali.

Úvery a pôžičky

V prípade, že má spoločnosť úvery, ktorými financuje svoju podnikateľskú činnosť a v dôsledku pozastavenia prevádzky, prípadne poklesu dopytu ich nemôže dočasne splácať, je potrebné v čo najkratšom čase komunikovať s financujúcou bankou. Viaceré banky na Slovensku dávajú možnosť odkladu splátok na určité obdobie, čím dokážu spoločnosti dočasne odbremeniť cash- flow. Podľa odborníkov existuje riziko, že odkladom splátok sa spoločnosti dostanú do úverového registra, čo by mohlo mať negatívny dopad na žiadosti o úver v budúcnosti. Aktuálne závisí od posúdenia banky, ako sa bude na odklad splátky počas pandémie pozerať v budúcnosti. Opatrenie, ktoré by v čase pandémie zabránilo uvedenie spoločností do úverového registra Slovensko zatiaľ neprijalo.

Spoločnosť má tiež možnosť vyriešiť dočasné problémy s nedostatkom financií prostredníctvom nového úveru alebo pôžičky. V danom prípade je však nutné počítať s väčšou obozretnosťou zo strany bánk a prísnejším podmienkam pre získanie úveru. Uvedené sa pokúša vláda vyriešiť navrhovaným opatrením, kedy poskytne bankové záruky vo výške 500 mil. Eur mesačne. Pôžičku je možné získať aj prostredníctvom Slovak Business Agency, ktorá poskytuje prostredníctvom Mikropôžičkového programu výhodnejšie pôžičky pre podnikateľov. Požičať si podnikatelia môžu od 2 500 Eur až do 50 000 Eur, pričom splácať istinu sa dá začať aj po polroku od podpisu úveru. (http://www.sbagency.sk/mikropozicky).

Ostatné náklady v spoločnosti

Na to, aby bola spoločnosť schopná prečkať obdobie nízkych tržieb, je potrebné v čo najväčšie miere znížiť náklady spoločnosti v nasledujúcich obdobiach. Uvedené zahrňuje analýzu zmluvných vzťahov, kedy je potrebné zistiť, ktoré zmluvy je možné vypovedať, za akých podmienok a akú úsporu v nákladoch môže prípadné vypovedanie zmluvy priniesť. Je preto potrebné analyzovať všetky zmluvy ohľadom nájmov, energií, mobilných operátorov a iné. Dôležité pre budúce prežitie spoločnosti bude aj identifikácia služieb a produktov, ktoré nutne potrebuje odoberať a sú nevyhnutné pre zachovanie spoločnosti a naopak náklady, ktoré nutne nie sú potrebné pre základnú prevádzku a tie sa snažiť znížiť na čo najnižšiu možnú mieru. Pri každom kroku je potrebné hľadieť na zachovanie spoločnosti a jej prežitie počas pandémie, aby po jej prekonaní bolo opäť možné budovať podnikanie a dosahovať zisk.

V prípade akýchkoľvek otázok, alebo bližších informácií nás neváhajte kontaktovať

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

A prečo len predavačky, súdruhovia?

Buďme radi, že nás nebudú kontrolovať, či sa venujeme rodinnému životu.


Už ste čítali?